Za každou hodnotou rozloženia prvočísel je ukrytá trojica Pytagorových čísel s posunom. Rad hodnôt každého prvočísla, v spomínanej tabuľke, v sebe ukrýva vlastné vlnové dĺžky s danou frekvenciou. Tie sú v špirále tvorby hmoty prítomné cez spomínané trojice Pytagorových čísel s posunom.
Pre zaujímavosť:
V geometrii vesmíru tvorí štvorce rad nepárnych čísel. Rad nepárnych čísel poukazuje zároveň na počet pravouhlých trojuholníkov v špirále.
Kombinatorika súčtu dvoch čísel s prepojením na trojice Pytagorových čísel určuje, že:
C - B je z radu druhých mocnín - 1; 4; 9; 16; 25; atď.
C - A je z radu čísel - 2; 8; 18; 32; 50; atď. - prepojenie s elektrónmi na orbitáloch – Bohr
Nedeliteľné kvantové skoky Plancka – „ďalej nedeliteľné prvočísla“ sú prítomné v každom riadku daného prvočísla, ktorý obsahuje modré a červené hodnoty idúce do nekonečna. Vytvárajú ďalšie hodnoty v riadku daného prvočísla. To znamená, že sa pripočítava neustále hodnota daného prvočísla. – Planck
Dualita vlny a častice je zapísaná priamo v číselnej hodnote spomínanej tabuľky de Brooglie
Hovorím, že číselné hodnoty sú fotónom – skalárnou vlnou, ktorá postupuje po svoje polpriamke podľa trojice čísel 3; 4a 5. Má príslušnú vlnovú dĺžku s frekvenciou.
V skalárnej vlne – v číselnom bode fotónu je prítomná hmota. Pracuje ju totiž vektor Pytagorových čísel s posunom. Ten posun znamená, že „C“ v Pytagorovej rovnici sa nerovná súčtu druhých mocnín „A^2 + B^2“, ale vibráciou – rezonanciou v priestore sa neustále číselná hodnota C vzdaľuje od správneho súčtu o 2, alebo -2.
Tu sa začínajú usporiadavať elektróny na orbitáloch atómu.
Dodnes som nepočul o Hohenberg – Kohnovej vete, ale myslím, že záver v odkaze na túto stránku hovorí o spomínanej nerovnici:
E {1} + E{2} < E {1} + E{2}
V mojej terminológii:
3^2 + 3^2 sa nerovná 4^2; 9 + 9 sa nerovná 16, ale 18.
3^2 + 5^2 sa nerovná 6^2; 9 + 25 sa nerovná 36, ale 34.
Ak spočítame základy druhých mocnín, vždy dostaneme ďalšiu trojicu. V tomto prípade 6;8 a 10.
S tým súvisí aj naša nevedomosť, kde sa ukrýva hmota:
Zo stĺpcov, kde nie je zapísaná žiadna hodnota, sa vypočíta vždy prvočíselná dvojica. Za prvočíselnou dvojicou je ukryté jadro atómu.
A vieme, že hmota tvorí jadro atómu. Každá hmota preto prechádza cez elektromagnetické žiarenie, za ktorým je prítomná prvočíselná dvojica.
Vzájomné prepojenie vo vesmíre platí cez tieto dve číselné hodnoty.
Teoreticky: Ak sa pohne „5“, vplýva to na „7“ a tým sa pohne aj „7“.
Z číselných hodnôt v tabuľke vypočítame prvočíslo podľa vzorca 6 * k – 1, alebo 6 * k – 1.
Nakoľko je za číselnou hodnotou skrytý fotón so vznikajúcim postavením elektrónov na orbitáloch atómu, potom je -1 a 1 zo spomínaného vzorca spinom elektrónu.
Spiny elektrónov sú podľa môjho názoru nulové zeta body z Riemannovej hypotézy.