Ak si totiž zapíšeme geometrickú postupnosť 1; 2; 4; 8; 16; 32; 64; 128; 256 atď. zistíme, že cez vírivú matematiku sa nám začnú opakovať čísla 1; 2; 4; 8; 7; 5.
Preto som zostavil jednoduchú tabuľku, ktorá tvorí rad všetkých prirodzených čísel. Každý riadok má deväť čísel.
Viacerí z nás by povedali : "Nič zvláštne." Obyčajná tabuľka čísel do deväť.
Nie je to však pravda. Keď som sa na tabuľku prizrel, zistil som, že všetky prvočísla sa nachádzajú v stĺpcoch už spomínaného radu z vírivej matematiky 1; 2; 4; 8; 7 a 5
Ukážka :
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 |
19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 |
37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 |
46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53 | 54 |
55 | 56 | 57 | 58 | 59 | 60 | 61 | 62 | 63 |
64 | 65 | 66 | 67 | 68 | 69 | 70 | 71 | 72 |
73 | 74 | 75 | 76 | 77 | 78 | 79 | 80 | 81 |
82 | 83 | 84 | 85 | 86 | 87 | 88 | 89 | 90 |
91 | 92 | 93 | 94 | 95 | 96 | 97 | 98 | 99 |
100 | 101 | 102 | 103 | 104 | 105 | 106 | 107 | 108 |
Následne som si spomenul na, tomto fóre už popisovanú, metódu rozloženia prvočísel v rade prirodzených čísel. Videl som, že v jednotlivých stĺpcoch sú zapísané buď iba modré, alebo červené prvočísla.
Toto usporiadanie ma priviedlo opäť na myšlienku, že som správne využil moje poznatky o prvočíslach, keď som ich rozdelil na modré a červené hodnoty.
V stĺpcoch čísel 1; 4 a 7 vidíte červené prvočísla a v stĺpcoch čísel 2; 5 a 8 modré prvočísla.
V stĺpcoch čísel 3; 6 a 9 sa nachádzajú zložené čísla, násobky čísla 3 a 6.
Ak spočítame hocijaké dve červené prvočísla, dostaneme súčet, ktorý vždy nájdeme v stĺpcoch modrýchčísel.
Ukážka:
1 + 4= 5; 1 + 7 = 8; 1 + 1 =2; 4 + 7 = 11 = 1 + 1 = 2; 4+4=8; 7+7= 14; 1 + 4 =5
Príklad :
7 + 19 = 26; 26 = 2 + 6 = 8
13 + 61 =74; 74 = 7 + 4 = 11 = 1 + 1 = 2; číslo 74 nájdeme v stĺpci čísla 2
Ide vlastne o sčítavanie číslic v ľubovoľnom čísle.
Ukážka:
29= 2 + 9 = 11 ; 11 = 1 + 1 =2
37 = 3 + 7 = 10 ; 10 = 1 + 0 = 1
77 = 7 + 7 = 14 ; 14 = 1 + 4 = 5; atď.
Ak spočítame hocijaké dve modréprvočísla, dostaneme súčet, ktorý vždy nájdeme v stĺpcoch červenýchčísel.
Ukážka:
2+5=7; 2+8= 10 = 1 + 0 =1; 2+2=4; 5+8= 13 = 1 + 3 =4; 5+5= 10 = 1 + 0 =1;
8+8= 16 = 1 + 6 =7
Príklad :
5+17= 22 = 2 + 2 =4
41+59= 100 = 1 + 0 + 0 =1
Ak spočítame hocijaké modréa červené prvočíslo, dostaneme súčet, ktorý vždy nájdeme v stĺpcoch čísel 3; 6 a 9.
Ukážka:
1+2= 3; 1+5= 6; 1+8= 9; 4 + 5 = 9; 4+8= 12 = 1 + 2 = 3; 4+2= 6; 4+5= 9
7+2= 9; 7+5= 12 = 1 + 2 = 3; 7+8= 15 =1+5= 6
Uvedené súčty je možné využiť aj pri hľadaní dvojíc sčítancov / prvočísel / v Goldbachovej hypotéze.
Z ukážokvieme, že súčet modrého a červeného prvočísla je deliteľné šiestimi. Je to teda možný stred prvočíselnej dvojice. / 6; 12; 18; 24; 30; 36; atď. /
Ak je súčet o dva menší, ako stred možnej prvočíselnej dvojice, znamená to, že takýto súčet musíme zložiť z dvochmodrýchsčítancov /modrýchprvočísel /.
Ak je súčet o dva väčší, ako stred možnej prvočíselnej dvojice, znamená to, že takýto súčet musíme zložiť z dvochčervenýchsčítancov /červenýchprvočísel /.
Z jedného príspevku v diskusii to znamená, že takýto popis nie je žiadna ignorancia znalostí v matematike, ale správny postup pri hľadaní súčtov dvoch prvočísel v Goldbachovej hypotéze.
V tabuľke vírivej matematiky môžete tiež vidieť nepárne zložené čísla označenézelenoufarbou. Sú to súčiny dvoch prvočísel.
Za povšimnutie tiež stojí, že sa v stĺpcoch vírivej matematiky striedajú prvočísla so zloženými číslami. Každé druhé je prvočíslo, alebo zložené číslo - súčin dvoch prvočísel. Je tomu tak preto, lebo rozdiel medzi každými dvoma druhými číslami je rovný 18. Číslo 18 je deliteľné šiestimi.
Nakoľko pri stredoch možných prvočíselných dvojíc nájdeme vždy buď dve prvočísla, prvočíslo a zložené číslo, alebo dve zložené čísla, musia sa neustále dopĺňať tak, ako je uvedené v tabuľke.
Zložené čísla, ktoré sa nachádzajú pri násobkoch šiestich sú totiž vždy zložené z dvoch činiteľov, ktoré sú prvočíslami.