Prvočísla - úvaha o ich pôvode, existencii a samotvorbe

Autor: Miroslav Židek | 10.10.2013 o 2:58 | (upravené 10.10.2013 o 4:19) Karma článku: 3,87 | Prečítané:  645x

K objasneniu pôvodu, existencii a samotvorbe prvočísel by mala slúžiť úvaha, akým spôsobom asi prvočísla vznikli, prečo existujú a ako sa tvoria. V príspevku si ukážeme, aký mohol byť asi dôvod ich vzniku v ponímaní súvislostí a zákonitostí človekom.

Na základe dlhoročného skúmania je môj pohľad na prvočísla nasledovný :

Pôvod prvočísel

Rad prirodzených čísel začína :

1 - nie je prvočíslo

2 - je považovaná za prvočíslo

3 - je prvočíslo

Tieto tri prvé čísla sú deliteľné samy sebou a jednotkou. Ich súčin je 1 . 2 . 3 = 2 . 3 = 6

5 - je jediné prvočíslo s koncovým číslom 5

6 - je spomínaný súčin dvojky a trojky - tvorí stred prvočíselnej dvojice - stavebný kameň prvočísel

7 - je prvočíslom

 

A tu sa všetko začalo.

Číslo 5 a 7 sa v upravených vzorcoch na výpočet hodnôt - podkladov pre následný výpočet prvočísel podieľa na tvorbe spomínaných hodnôt, bez ktorých by sme nevedeli vypočítať všetky existujúce prvočísla.

Číslo 5 a 7 v sebe zároveň ukrýva prvý predpoklad na tvorbu ďaľších prvočíselných dvojíc a tým aj ostatných prvočísel.

Na tomto mieste sa začala písať existencia prvočísel.


Ukážka tvorby hodnôt - podkladov na výpočet prvočísel :

5 - 6 - 7; vypočítané hodnoty 1. 6 ± 1 ± 1

11- 12 - 13; vypočítané hodnoty 2. 6 ± 1 ± 2

17- 18 - 19; vypočítané hodnoty 3. 6 ± 1 ± 3

 

Samotvorba prvočíselných hodnôt

Vo viacerých článkoch sme si popisovali metódu, v ktorej každá jedna hodnota prvočísla a jej násobky z radu všetkých prirodzených čísel priamo vplývajú na tvorbu ďaľších prvočísel tým, že sa hodnoty ich násobkov objavujú v stĺpcoch kam a " iba tam " patria. Tým vytvárajú predpoklady pre vznik nových prvočísel.

Podobné zákonitosi platia aj pri známych prvočíselných hodnotách. Podľa druhej mocniny poznaného prvočísla poníženej o hodnotu jedna, vieme vo vytváranej tabuľke vypočítať všetky nasledujúce prvočísla do takéhoto výsledku.

Z toho celého vyplýva, že prvočíselné hodnoty si samé vytvárajú podmienky na tvorbu ďaľších prvočísel v rade.

Z týchto súvislostí môžeme predpokladať aj to, že vznikom prvej prvočíselnej dvojice si prvočíselné hodnoty predurčili, že budú na základe nej  / prvočíselnej dvojice / vytvárať samostatne ďaľšie / nasledujúce / prvočíselné dvojice.

Ak by bola teda vyslovená hypotéza o stredoch prvočíselných dvojíc správna / platná /, znamená to, že súčtom dvoch stredov prvočíselných dvojíc vznikne hodnota ďaľšieho stredu prvočíselnej dvojice. Je to obdobný spôsob ako pri samotvorbe nových prvočísel.

To by potom malo znamenať, že prvočíselných dvojíc je nekonečne veľa.

O niečom podobnom som písal aj v príspevku "Stredy prvočíselných dvojíc", v ktorom išlo o číselný rozklad súčinu stredu prvočíselnej dvojice.

Z týchto rozkladov som nadobudol dojem, že ak idú prirodzené čísla do nekonečna, existuje aj nekonečne veľa prvočíselných dvojíc, pretože pri rozkladoch súčinov stredov prvočíselných dvojíc musia ísť totiž prirodzené čísla ďalej a ďalej.

Ak tomu tak je, mi tam stredy prvočíselných dvojíc a tým aj prvočíslné dvojice nájdeme vždy.

 

 

 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?